Obvyklé hnacie motory technologického rozvoja poháňa uspokojovanie základných ľudských potrieb – potrava, zdravie, strecha nad hlavou, spoľahlivejšie zabezpečenie pred prípadným konfliktom alebo katastrofou a, v neposlednom rade, zábava. Pokrok v týchto sférach priniesol rýchly a nevídaný blahobyt, preto je dobré, aby sem i naďalej prúdili finančné investície i ľudský kapitál.
No rovnako fascinujúce je sledovať, keď výskum a vývoj naberú kurz smerom k menej antropocentrickým cieľom. Ochrana a zachovanie životného prostredia, úspora energie, či efektívnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi sa stali priestorom dobrodružného bádania na pomedzí aplikovanej vedy, podnikania a environmentálneho aktivizmu.
Neziskové, edukačné združenia špecialistov z relevantných vedných odborov, akým je aj One Earth Climate Model, sponzorovaný nadáciou Leonarda di Capria, ponúkajú argumenty, inšpiráciu a poradenstvo pre všetkých nadšencov túžiacich prispieť k pozitívnym zmenám.
Ak si chcete i vy na chvíľu oddýchnuť od pochmúrnych predpovedí o budúcom osude našej planéty, tu je niekoľko vzrušujúcich „eko“ technologických noviniek.
Veľká pacifická škvrna odpadu (GPGP – Great Pacific Garbage Patch) je obrovskou masou odpadu, prevažne plastov, víriacou dookola v oceáne medzi Severnou Amerikou a Havajskými Ostrovmi. Ocean Cleanup je organizácia, ktorej snahou je takto nahromadený odpad vyčistiť. Ich hlavným prostriedkom je 600 metrov dlhý valcovitý plavák, na oboch koncoch ťahaný motorovými plavidlami. Tri metre smerom nadol, po celej dĺžke plaváku, z neho visí súvislý plášť. Celý systém, sformovaný do tvaru písmena U a poháňaný v smere morského prúdu, by mal akumulovať a extrahovať odpadky z vody. Projekt je v štádiu prototypu.
Systém zberu odpadu organizácie Ocean Cleanup:
- 1. Zachytenie: Prírodné sily posúvajú systém zberu odpadu rýchlejšie ako sa hýbu plasty v oceáne, vďaka čomu je možné zachytiť plasty v strede systému.
- 2. Akumulácia: U-čkový tvar tohto systému zabezpečí, že sa plasty koncentrujú do stredu a umožňujú tak ľahší zber.
- 3. Extrakcia: Loď, ktorá slúži ako “oceánske smetiarske auto” bude zbierať nahromadený plast každých pár mesiacov.
- 4. Odvoz: Plasty dovezené na pevninu budú pretriedené a určené na recykláciu.
Do pokojnejších vôd riek, jazier a rybníkov môžete prostredníctvom diaľkového ovládania zatiaľ vypustiť na lov plastov WasteShark-a.
Nedostatok pitnej vody vo viacerých častiach sveta by vyriešila desalinácia (odsolenie) morskej vody. Energeticky, časovo a finančne náročnejšie možnosti už existujú, no tím vedcov v Manchesteri testuje nový typ membrány na báze grafénu. Aby sa soli z vody vyfiltrovali, nesmú mať otvory v site filtra priemer väčší ako 1 nanometer. Tak nimi prejdú len molekuly H2O. Práve štruktúra uhlíka zvaná grafén má veľký potenciál stať sa ideálnym filtračným materiálom na tento účel.
Ako keby vojny neprinášali dosť iných problémov, vystrelené guľky sú mimoriadne toxické pre pôdy a rizikové pre celý ekosytém. Iniciatíva americkej armády si preto dala za cieľ vytvoriť rozložiteľné strelivo. Ba čo viac, guľky by údajne mohli obsahovať semiačka rastlín, ktoré na mieste dopadnutej strely časom vyklíčia. V prípade, že strelné zbrane nie sú práve vaše hobby, no deforestácia vás stále trápi, vyskúšajte Seedballs.
V Číne, krajine s najvyššou produkciou CO2, hľadajú inovatívne riešenia ako bojovať s emisiami. Čistič smogu v meste Xi'an, považovaný za najväčší na svete, využíva solárnu energiu na zohriatie znečisťujúcich častíc, ktoré následne preženie cez sériu filtrov. Po zachytení nečistôt veža vypúšťa len teplý čistý vzduch.
Čo však robiť so zachyteným CO2? Švajčiarsky startup Climeworks a islandský projekt Carbfix prišli s metódou jeho permanentného uskladňovania v čadičovej hornine. Experimentálna geotermálna elektráreň Hellisheidi na juhozápade Islandu už začala s injektovaním malých množstiev CO2 do bazaltového podložia pod ňou. Iným pokusom sú umelé fotosyntetické systémy, čiže baktérie pokryté polovodičovými nanokryštálmi, plniacimi úlohu chlorofylu.
Bostonská spoločnosť Freight Farms sa zaoberá udržateľným poľnohospodárstvom, napríklad hydroponickým pestovaním v kargo kontajneroch. Už tie samy o sebe sú pomerne impresívne, ale firma, za pomoci grantu od NASA, svoju technológiu upravuje s ešte ambicióznejším zámerom. Pracujú na konštrukcii záhrady, fungujúcej na obnoviteľných zdrojoch v extrémych podmienkach, možno i vo vesmíre.
Redefiníciu “farmy pod strechou” zosobňuje i AeroFarms.
Zásadným ekologickým problémom je úbytok včiel. Či už je na vine zmena klímy, choroby, pesticídy, alebo kombinácia týchto faktorov, aktuálny stav treba zvrátiť, lebo na opeľovaní závisí v živých spoločenstvách veľmi veľa. Odpoveďou poľských vedcov sú robotické opeľovače B-Droid. Rozpoznajú kvet, odoberú peľ, posunú sa k nasledujúcemu kvetu a opelia ho.
Materiáloví technológovia majú takisto čo ponúknuť. Pravá koža nie je práve „udržateľnou“ výrobnou surovinou a každý, kto vyskúšal alternatívy, vie, že ich potenciál kožu plne nahradiť je mizivý. Tu prichádzajú Modern Meadow a ich biofabrikovaná látka Zoa. Jej tajomstvo tkvie v inžiniersky kultivovaných kvasniciach produkujúcich kolagén, následne spracovaný do umelej kože. Tá je na dotyk i vlastnosťami na nerozoznanie od tej pravej.
Transformovať na textilné vlákna a farbivá podmorské riasy dokázali multidisciplinárni experti Algalife. Výsledkom sú pokožku neiritujúce textilné látky, produkované pri nižšej spotrebe vody, bez chemických prísad a kompletne bio-rozložiteľné.
V pozitívnom zmysle slova zarážajúcim sa môže javiť koncept „bioplastov“. Lego objavilo cukrovú trstinu ako zdroj práve takéhoto materiálu. Slávnej stavebnici poskytne tradičnú kvalitu a hoci zrejme nebude plne biologicky rozložiteľný, zámerom Lega je dbať na udržateľnosť zdrojov (polyetylén rastlinného pôvodu) a ľahšiu recykláciu ich produktov.
V Kaffeeform zasa našli využitie pre spotrebovanú mletú kávu, zozbieranú z berlínskych kaviarní. Nech sa páči, vaša káva v šálke z kávy. Kto sa posnaží v hľadaní, nájde aj drevené mikročipy, korkovú myšku, jednorazové batérie z kartónu a stolovú lampu Dyson so životnosťou žiarovky 37 rokov.
V segmente zdrojov čistej energie sa angažuje často diskutovaná firma Tesla. Konkrétne sa zamysleli nad výhradami voči solárnym panelom, inštalovaným na strechách a ich varianta pokrýva celú plochu strechy, vyzerá ako strešná krytina a je aj lacnejšia ako bežná strecha.
Súkromné solárne strechy sú nesporne fajn. Ale solárnymi kolektormi vydláždené verejné diaľnice, napríklad kultová Route 66, je už celkom iná úroveň.
Palivová bunka (fuel cell) je zdrojom elektrickej energie, ktorá vzniká počas takzvanej redoxnej reakcie vodíka s kyslíkom. Vedľajší produkt? Čistá voda. Elektrina vyrobená z viacerých prepojených palivových buniek môže byť dostatočná pre pohon motorového vozidla, či dokonca malého lietadla. Dizajnéri dúfajú v jeho postupné uplatnenie ako vzdušného eko-taxi na kratšie vzdialenosti.
Jednou z výziev spojených s elektromobilmi je nutnosť výmeny batérie, kým je automobil stále funkčný. Čo so starými batériami vyriešili v Nissane – The Reborn Light, pouličné lampy kombinujúce solárne kolektory a použité akumulátory z elektrických vozidiel.
V Škótsku sa, pochopiteľne, pri projektovaní alternatív verejného osvetlenia na slnečný svit veľmi spoliehať nemôžu. Zato na vietor áno. S vývojom veterných turbín však nezaháľajú ani na Islande, či vo Francúzsku.
